Noc

Noc,
vždy má obrovskú moc,
lebo večer?
Ten je ako dispečer,
naviguje túto zvláštnu moc,
ktorú má noc.
Izba alebo spálňa?
Kúpelňa a v nej vaňa?
Posteľ alebo pohovka?
Pomalosť alebo bleskovka?
Pyžamo alebo nočná košeľa?
Načo?
Nestoja zaveľa.
Pyžamo pod posťeľou a oblečenie na zemi?
Nie, nie sme si toho vôbec vedomí.
Holosť rúk a nôh
je na nás oboch.
Hladkosť tvojích nôh a drsnosť mojích znamená,
že sa blíži stav blažena.
Dúfam, že nas neodhalí Elena,
potom by sa naše tváre sfarbili dočervena.
Tvoja hlava na vankúši pripomína mi,
otvorenosť v ľudskej duši našepkáva mi,
že sme tu pre seba iba my sami.
Mám na tebe svoju ruku, ktorá sa tvojej dotýka
a ty vyzeráš ako bábika.
Pomalé sú tvoje pohyby,
bezpochyby.
Zvuky hlasné izbou sa ozývajú
aj nám do uší sa dostávajú.
Iba vrzgot postele nás ruší
ale my máme stále hlavy na vankúši.
Pod perinou sú naše holé rite,
budeš mi rozprávať príbeh v préterite.
Až ráno tento príbeh skončí sa,
snáď nezabudneš, aká je moja adresa.
A ja dúfam, že posteľ s nami znova zakolísa.