Melancholia...

Tajomná sila sa ma zmocnila
moju dušu uväznila
niet síl s ňou bojovať
neviem čo bude plánovať

Tlak pomaly klesá nadol
moje oči hladia nahor
Cítim ako mi v hrudi niečo praská
z môjho srdca sa vytráca láska.

Tvár bledá bez radosti
už mi je vidno niektoré kosti
Hlasom slabým sa obraciam k nebesám
Vyzerá to ,že som v tom ostal sám.

Keď už myslím ,že som celý jej
v tom prekrúca sa celý dej
malá iskra vo mne ma núti vstať
veď niet sa čoho báť.

Ona sa ma však nechce vzdať
no nenechám sa ňou zastrašovať.
Moje srdce začalo rýchlejšie biť
musím moju dušu vyslobodiť.

Moja duša to začula
v mojom srdci opäť láska vykľula...