Navôkol mňa tma sa rozprestiera

Navôkol mňa tma sa rozprestiera.
Snenie sa šíri po dome.
Slzy mi vlhčia prikrývku.
Smútok sa akýsi hromadí vo mne.
Všade ticho,ani šum,len v mojej posteli.
Ruky by miesto paplónu niekoho objímať chceli.
Pohladenie po vlasoch mi chýba,
srdce mi prázdnotou dýcha.
Spomienka je tam jedna dávna,
myšlienka na ňu zdá sa mi však už márna.
Niekde v diaľave mi blúdi mysel.
Len v tom dávnom objatí vidí zmysel.
Roky uplynuli tomu dlhé,
no pri spomienke naň sú oči moje stále zvlhlé.
Chcem zaspať a snívať krásny sen,
o tom dávnom objatí,pre krásny ďalší deň.