Zvyky a povery Veľkej noci

Na zelený štvrtok sa vynášala Morena Morena ako symbol zimy, smrti, zla a hladu. V tento deň sa ľudia naplno venovali svojej telesnej očiste a to ešte pred východom slnka, aby im priniesla účinok. Očista tela mala podporiť pružnosť a sviežosť so zdravím, Umývať sa chodili všetci bez rozdielu: ženy, muži, mládež i deti a gazdovci aj svoje kone brodili na "Kubrickej", aby v priebehu roka nechoreli.

Reťaz a vajíčko - Pri vyháňaní kráv gazda položil na prah zamknutú reťaz a vajíčko. Pokiaľ ho niektorá krava rozbila, stalo sa to predzvesťou, že táto krava do roka skape, alebo ju gazda bude musieť dať zaklať. Ak vajce zostalo celé, tak ho gazda podaroval prvému žobrákovi, ktorého uvidel. k nám do dediny chodil žobrák zvaný "Redeky" a býval vždy u gazdu Gašparíka v stajni pri kravách a koňoch. Žobrák Redeky bol nábožný a v tento deň mu dávali vajíčka všetci gazdovci v okolí .
No a večer pred zeleným štvrtkom si ľudia dávali k posteli železo, lebo sa verilo, že kto vo štvrtok z postele hneď na železo stúpi, bude po celý rok zdravý. Keď sa v dome našiel človek, ktorý sa nemohol ísť umyť do potoka, najmladšia dievka vzala krčah a nabrala do neho vodu na tri razy. Dva razy v smere toku a tretí raz proti prúdu.

Zariekavanie - Dievky verili, že keď si umyjú tvár v tečúcej vode a potom sa poutierajú do opaku spodnej sukne, nebudú mať pehy. Ak si umyjú vlasy, vraj im skôr narastú. A ak si umyli tvár, aby nemali pehy, tak nesmeli zabudnúť tri razy povedať zariekavačku: "Dolu z tváre pehy moje, zíďte všetky na plecia!"

Zaviazanie zvonov - V tento deň sa zaväzovali na kostoloch zvony a namiesto zvonenia sa rapkalo na veľkom drevenom rapkáči. Bol čas, kedy sa mali sadiť do zeme tekvica, uhorky a aj hrášok a bôb, pretože tak, ako sa v tomto období zaviažu zvony, tak sa zaviažu aj korienky rastliniek.

Nosenie mravcov - Ešte starší zvyk, ktorý si pamätala moja stará mama a v mojom čase detstva sa už nerobil, bolo rozšírené nosenie mravcov. Večer chodili mládenci po domoch, kde mali dievky a klopali na dvere. Ak gazda nechcel otvoriť, vyvolali ho von, vraj mu po dvore behá krava. Keď gazda vyšiel, jeden z mládencov mu do domu vysypal mravenisko aj s mravcami. Gazda sa len tak naoko hneval, že bude musieť odpratávať, ale v skutočnosti bol rád, pretože mravce v tento deň mať v dome znamenalo mať šťastie, nikto ich dom neobíde a budú mať veľa priateľov.

Voda z deväť studní - V noci chodili niektoré gazdinky potajme kradnúť z deväť studní vodu, aby k sebe privolali časť úžitku zo všetkých deviatich dvorov a domov od susedov. Touto vodou potom museli do rána opláchnuť svojim kravkám vemeno: a použitú vodu vliali do svojej studne.

Veľkopiatkové maslo - Maslo, zmútené vo Veľký piatok sa vraj nepokazí, naopak, má liečivú moc, preto ho gazdovia odkladali, alebo si ním natierali ruky pri prvom siatí, aby bolo zrno hladké a biele.

Bosorky a okiadzanie stromkov - V noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa diali čudné veci. V našej dedine bolo miesto bosoriek nad cintorínom, kde sa schádzali v túto noc strigy. Bosorky vraj tak divoko vystrájali a tancovali, až si nevšimli, keď sa k nim niekto priblížil a pokiaľ niekto spoznal bosorku, museli mlčať, lebo by ho mohli o život pripraviť, či nejako kruto zmrzačiť. Keď bosorky diveli a mali orgie s bosorákmi, tak lietali do ovocných sadov a lámali tam mladé stromky, aby ľuďom škodili. Aby bosorky kravičkám mlieko neodobrali, tak o polnoci zo štvrtka na piatok okiadzali gazdiné stajňu metlou, ktorou predtým cestu pred cintorínom pozametali. Podkladali aj maselnicu pod stôl kvôli tomu, aby im bosorky kravky nepočarovali.

Veľkonočné menu - Gazdiné varili na Zelený štvrtok iba zelené jedlá ako špenát, kapustu, hrach, ale všetko bez mäsa a zásmažka sa robila nasucho bez masti. Podľa starej ľudovej tradície stará matka hovorila: vraj, i Ježiš Kristus jedol pri poslednej večeri bylinkový šalát pokvapkaný olivovým olejom a citrónovou šťavou. I my môžeme vykúzliť niečo podobné, ale skôr dáme prednosť hlávkovému šalátu, ktorý je obzvlášť dobrý s kyslou smotanou alebo si pripravíme šalát (zmes uhorky, paradajok a papriky posypaná strúhaným syrom). Ak však chceme využiť dary jarnej prírody, môžeme to skúsiť so šalátom z čerstvých púpavových lístkov (robí sa rovnako ako hlávkový šalát) alebo sa môžeme rozhodnúť pre žihľavový špenát. Na neho si natrháme potrebné množstvo čerstvých mladých žihliav, z väčších použijeme len vrchné výhonky, tie potom sparíme vriacou vodou. Na doštičke najemno nakrájame a ďalej postupujeme rovnako ako pri príprave klasického špenátu. Na dochutenie nezabudneme pridať predovšetkým strúčik cesnaku rozotrený so soľou, vajíčko a mlieko. Večer sme išli všetci do kostola a keď sme vyšli z kostola, mala som sa pozerať hore na oblohu, či príde dážď, vraj, aby splavil sneh do potokov, alebo sledovať a dobre počúvať, či udrie hrom, vraj, aby od nás odohnal zimu. "Čím viac hromov príde, tým skôr zima odíde." To hovorievala stará mama.