Najväčší dar, aký môžeme niekomu darovať

Pred mnohými rokmi žili v Číne dvaja priatelia. Jeden vedel krásne hrať na harfe. Druhý dostal do daru veľké umenie počúvať.
Keď prvý hral alebo spieval o hore, druhý hovoril: "Vidím horu, ako keby sme ju mali pred sebou."
Keď prvý hral o potôčiku, ten, ktorý počúval ho dopĺňal: "Počujem vodu, žblnkoce medzi kameňmi."
Ale jedného nešťastného dňa, ten, ktorý počúval, ochorel a umrel.
Prvý priateľ prestrihol na harfe struny a skončil s hraním.

Jestvujeme vlastne len vtedy, keď nás nietko počúva. Najväčší dar, čo môžeme niekomu darovať, je, že ho naozaj počúvame.