Keď pán Boh stvoril život...

Keď pán Boh stvoril život, postavil si nových tvorov do rady a naservíroval im život:
”Ty, osol, budeš od úsvitu až do súmraku pracovať, ťahať ťažké náklady na svojom chrbte. Budeš jesť trávu a budeš hlúpy.Dožiješ sa päťdesiat rokov.”
Osol Bohovi odpovedal:
”Stvoriteľ, žiť takto päťdesiat rokov je veľa. Nedávaj mi viac ako dvadsať rokov.”
A Boh povedal, aby sa stalo, a tak sa aj stalo.
Psovi Boh povedal:
”Ty si pes. Ty budeš strážiť ľudské obydlia, robiť človeku priateľa. Budeš jesť to, čo zostane po človeku a dožiješ sa tridsiatich rokov.”
Psovi sa tridsať rokov zdalo veľa a dohodol to na pätnásť.
Opici pán Boh povedal:
”Ty si opica. Budeš sa húpať, skákať zo stromu na strom a chovať sa ako idiot. Budeš smiešna a dožiješ sa dvadsať rokov.”
Opica uprosila Boha, aby jej takého života nedával viac, ako desať rokov.
A k človeku Boh prehovoril:
”Ty si muž, jediná mysliaca bytosť na zemi, ktorá bude ovládať iné bytosti. Budeš vládnuť na zemi a žiť dvadsať rokov.”
A muž hovorí:
”Pane Bože, dvadsať rokov je veľmi málo. Daj mi tých tridsať, čo nechcel osol, a tých pätnásť od psa a desať od opice...”
A Boh tak urobil. No, a preto chlap žije dvadsať rokov ako muž, potom tridsať rokov pracuje od rána do noci a nosí náklady na chrbáte ako osol, potom pätnásť rokov stráži vlastný dom a je, čo zostane po ostatných ako pes, a nakonec strávi desať rokov ako opica, keď robí šaša vnúčatám.