Májové zvyky

Noc z 30. apríla na 1. mája.

Májové oslavy majú korene ešte v pohanských časoch. Noc z 30. apríla na 1. mája bola kedysi považovaná za noc bosoriek, čarodejníc a duchov. V niektorých regiónoch sa verilo, že v tomto čase sa aktivizujú negatívne sily. Pôvodne, teda pred prijatím kresťanského kalendára, sa tento sviatok slávil v noci prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Neskôr sa však ustálil dnešný termín, ktorý súvisí aj s čiastočným pokresťančením tohto sviatku. Jeho základom bola jarná oslava plodnosti, nástupu letného obdobia, ktorého patrónmi u Germánov boli Freyr a Freya. Sprevádzali ho ohne, tanec a erotické obrady plodnosti. Zároveň to však bola chvíľa, keď sa otvárali dvere svetu „za týmto svetom“. Človek mohol vtedy od duchovných síl získať pomoc, ale tieto mocnosti mu mohli aj ublížiť. Ľudia preto museli chrániť svoje sídla pred neželanými útokmi. V niektorých regiónoch potierali dobytok cesnakom, aby ho chránili pred nečistými silami, zvonili spiežovcami a práskali bičmi. Mali aj iné recepty na ochranu svojich príbytkov, ako napríklad rozmiestňovanie vetvičiek a papradia okolo domu na ochranu pred zlými silami, alebo k dverám ukladali chumáče trávy.


Cirkev slávila apoštolov Filipa a Jakuba

Podľa starého liturgického kalendára rímskej cirkvi sa na 1. mája oslavoval aj sviatok svätých apoštolov Filipa a Jakuba. Cirkev noc z 30. apríla na 1. mája nazývala na ich počesť filipojakubskou. Na 1. mája totiž v 6. storočí v Ríme posvätili kostol Svätých dvanástich apoštolov a neskôr v ten istý deň boli doň prenesené ostatky oboch svätcov. Podľa nového liturgického kalendára však tento sviatok presunuli na 3. mája. Podľa niektorých z nich sa v túto magickú noc dali nájsť poklady, ktoré označovali belasé plamienky. Hľadačov pokladov mali pred temnými silami chrániť magické predmety, ako napríklad kvet z papradia, či svätená krieda.


Kelti oslavovali sviatok Beltane

Na 1. mája starí Kelti oslavovali svoj druhý najdôležitejší sviatok, ktorý dostal názov podľa boha Belinusa (rohatý boh). V modernom Írsku znamená beltane máj. Zima sa v tomto čase končila, leto začínalo naberať silu. Na kopcoch sa zakladali ohne, pomedzi veľké vatry hnali zvieratá, čo ich malo chrániť pred chorobami. V tento deň sa podľa Keltov spájali nielen bohovia, ale aj ľudia v prírode. Mladí ľudia tancovali okolo ohňa májové tance, spievali a tešili sa zo života.