Prišlo to náhle

Prišlo to náhle, však presvedčivo
aura bohyne nehy ma k sebe vzala,
videl som ju úplne živo,
dotyky lásky ku mne vyslala,

ja som žiaril rozpálený jej pôvabom,
sotva by som schoval svoje rozpaky,
ona však s ľahkosťou poznala môj stud,
rúčku mi podala a s ňou svoj osud.

Vzal som ju do svojej a cítil nehu,
miesila sa s dôverou a láskou,
zrazu som chápal silu sľubu,
ktorý nezväzuje, ale nádej v život dáva,
a vtedy muž neprehráva,
skôr mu krídla dáva,
nie však pre let búrkou vetra,
zaisto však pre let k skutkom,
ktorým svoje žieňa chrániť mieni
pred smútkom tohto sveta.