Začalo sa to v práci

Začalo sa to v práci, kolegovia to sme boli dobrý,
srandovali sme celý čas, nikto my nerozumel ako ty.
Potom zrazu si ma pozval do kina, a ja som suhlásila.
V ten večer Lásku si my vyznal, dokopy sme sa dali.
Trvalo to dlho kým som sa rozhodla, kvoli tebe druhého som odkopla, no nečakala som ten istý uder aj od teba.

Chodili sme síce spolu iba mesiac, ale moja Láska k tebe rástla.
Bolo nám obom skvelo ale zrazu sa niečo stalo.
Ja odíjsť z práce som musela ale vrátiť som sa k tebe chcela.
Zobraly sme to obaja veľmi zle, niečo sa pokazilo ale kde?
Ja domou som cestovala bez tvojej rozlúčky preč,
myslela som že ma Ľúbiš ale očividne nie...

Volať sme si volali, ale cítila som že sme si vzdialení,
ty zrazu si dal výpoveď a odišiel preč, nič si nepovedal,
od kamarátky som sa to dozvedela, ja debil vrátiť som sa chcela.
Zrazu si mi zavolal že do byvalej práce si sa vrátil, a novinku
k tomu pridal že bývala ti dieťa v brušku nosí, že rozchod chceš, že to nemá cenu na diaľku spolu chodiť.
Táto správa kruto povedaná, pichla ma do srdca,
ja noci a dni kvoli tebe som preplakala, smútok v očiach som mala.

Kamarátmi sme my ostali, čo volať sme si občas volali,
zrazu volal si mi, že bývala bábetko potratila. Ja myslela som si, že o našu lásku opäť zabojuješ, že šancu my dáš, že budeme my opať spolu ako kedysi, no posledných pár slov krutých si my povedal a vysvetelenie žiadne mi nedal a že vypočuj si Rytmusa.. (nehľadám), ja nechápala som čo si my tým chcel dokázať...

Konečne som si však uvedomila že nemalo to žiadnu cenu,
stratiť aj kvoli tebe poslednú myšlienku cennú.
Môj život konečne nabral iný smer a teba už v nom niet!