Pocity

Ty nepočuješ moje trápenie,
lebo plač obral ma o sily,
tak preto len tak šepkám,
do čiernej prázdnoty.

Cítim sa ako tulák pes bez domova,
lebo moja duša stratila sa z tela,
môj život bol labirint,
v ktorom som ťa hľadal.

Keď som ťa konečne našiel,
do cesty postavil sa mi pán život
a navždy mi ťa zobral.
Odkiaľ sa brala vo mňe tá odvaha,
odvaha bojovať a späť získať ťa.

Je mi ľúto, že svoj boj som prehral,
v tomto svete ostal som zase sám.
Každý môj deň má každú noc svoju odozvu,
keď hlavou na dol púšťam slzy do vankúšu.