Tak vstaň a ŽI svoj sen...

Bolo dievča,
bolo zvláštne,
navonok šťastné,
vnútri smutné..

Sklamal ju niekto,
áno viem.
Bol to hlupák vieš to?
Možno nie.

A tak deň čo deň
trápi sa sama,
akoby pomoc druhých nepotrebovala,
ale tí druhí...
Možno je ich málo,
no predsa sú,
podávajú jej ruku pomocnú.

No ona nevidí to žiaľ.
Prečo?
Lebo smútok ju hlboký zalial
a ona nevie sa pohnúť odtiaľ.

Otvor oči moja drahá.
Ľudia sú svine vieme to,
no predsa nie si na všetko sama.
Je tu pre teba
tá bláznivá osoba.

Tak zabudni na všetkož
ži šťastne
Veď prečo sa aj trápiť?
Kvôli ľuďom ktorým prepína?

Tancuj smej sa.
Hlavne neplač!
Tí ľudia nedokážu
vysloviť ani to prepáč...