Sklamanie v láske

Keď som spozoroval ako v Tebe vykvitla láska,
bol som z Teba hotový- nepomáhala mi žiadna maska.
V Tvojich očiach som videl lásku, radosť a smiech,
vedel som, že moje ruky Ťa budú chrániť viac ako tisíce striech.
Pri tebe som sa cítil tak šťastne a skvelo,
bol to tvoj úsmev, za ktorým sa mi neprestajne cnelo.
Keď sme boli spolu, nebolo mi nič treba,
nevedel som si predstaviť, ako by som žil bez Teba.
S Tebou moja duša hore stúpala,
náš príbeh prebiehal podľa krásne scenára.
Slnko začalo zapadať a tma vystriedala svetlo,
naša láska sa začala rozpadať, nevedel som prečo.
Z Tvojej úprimnosti som zbadal úplne iné niečo,
Dojalo ma to k slzám vychádzajúcich spod mojich viečok.
Prišiel koniec a teraz ma samota ubíja,
ty tvrdila si, že si ma naozaj ľúbila.
Začala si hrať tak dokonalú hru,
že si si nevšimla ako mňa to zabíja dnu.
Nepochopím prečo sú ženy také, aké sú,
radšej už nechcem veriť v žiadnu nenaplnenú lásku.
Každé jedno sklamanie vo mne cit k ženám zabije,
jedného dňa budem chladný ako kráľovná z Narnie.
Všetko čo sa stalo zanechalo vo mne stopy,
nemôžem uveriť, že náš rozchod tak veľmi bolí.
Je ti jedno, že moju tvár zaplavujú potoky sĺz,
možno zostanem sám... sám ako jeden prst.
Veľmi rád by som chcel cítiť na ústach hebkosť Tvojich pier,
teraz už mi len z mysle schádzaš, tak to mi ver.
Keď si sa tak rozhodla, musela si mať dôvod,
chcel by som však vedieť, kde má tvoje rozhodnutie pôvod.
Odteraz som poznačený poznatkami, ktoré som získal,
želám si zabudnúť a aby so si radostne pískal.
Blúdim týmto svetom so sklamanou tvárou,
všetky svoje pocity vyjadrujem touto básňou.
Čo by som dal za vytrhnutie z týchto múk,
priznám sa, chýba mi Tvoje objatie a dotyk Tvojich rúk.
Večer zaspávam v hlbokej tme, kde sa tápam rukami,
skúšam niečo vyjadriť vlastnými slovami...
... Tak prečo som tak v láske sklamaný?