Čo je to, ak nie láska?

Slzy mi stekajú po tvári. Prúdy slaných kvapiek, ktoré pália, bolia a nechcú prestať tiecť. Akoby mi chceli spáliť celú tvár a bolesťou ma úplne zničiť a zložiť na zem. Neviem prečo nemôžem žiť bez teba, keď viem, že nemôžem žiť ani s tebou. Netuším prečo ma tak neskutočne zaujímaš, keď na mňa za celý deň nepomyslíš ani sekundu.

No ja na teba myslím stále a preto sa trápim a plačem. Tuším, že zbytočne, ale nemôžem prestať. Neviem si ťa vymazať. Vlastne asi ani nechcem. Skutočne neviem, čo to som mnou je, ale sužuje ma to, akoby som bola celá zviazaná a ty si držal to lano, ktoré ma pri každej myšlienke na teba sťahuje viac a viac, znova a znova. Pýtajú sa ma, prečo som taká hlúpa, trápim sa pre teba, keď ty o mňa nikdy nebudeš stáť. Lenže to neviem ani ja. Naozaj,no jediné, čo viem, je, že sa nedá niekoho ako si ty, len tak vymazať a povedať si, že pre mňa nebudeš existovať. Nato si ma až príliš zaujal. Možno to nie je láska.

Možno.

Dúfam len, že ma to čoskoro prejde. Tiež dúfam v to, že ty budeš len šťastný, pretože o nič iné mi nejde. Aj keď šťastie nenájdeš so mnou, ale nesmieš trpieť. Beriem za svoju povinnosť, starať sa o tvoje šťastie, lebo len vtedy budem vedieť, že pre človeka, ku ktorému cítim niečo neskutočne silné, robím maximum...