čo do duše city nosí
niekedy milé, niekedy smutné
Od rána po večer chcem byť len s tebou,
držať ťa v náručí a lietať nad zemou.
Spolu je to možné, lebo máme krídla,
našiel som svoju lásku a to je pre mňa výhra.
Už nemusím plakávať, zapíjať depky,
nemusím miešať spolu vodku a tabletky.
Teraz mám teba a ty si mi všetkým,
a pôjdem s tebou cez všetky búrky a blesky.
Lebo dobre viem, že mi to za to stojí,
oheň mi v srdci horí, konečne sme svoji.
Je to krásne, keď sa jedno srdce s druhým spojí,
už teraz som odhodlaný, pre teba zomrieť v boji.
Budem pri tebe teraz, budem pri tebe navždy,
spolu bozkávať sa v daždi, to by chcel asi každý,
dúfam, že naša láska bude spečatená kňazmi,
amorov šíp tak ako obrúčka mi zanechá lásky jazvy.
Si krásna ako princezná, zoslal mi ťa asi anjel,
keď padnem, tvojím objatím buduješ vo mne kaštieľ.
Moja láska ku tebe každou minútou rastie,
ďakujem ti pane bože, že ja mám to šťastie.
A tak píšem len pre teba, tieto moje rýmy,
môj tep sa zrýchli, vždy keď sa k tebe blížim,
V ceste za tebou mi nezabránia ani fízli,
to čo k tebe cítim, je vyššie jak pyramída z Gízy.
Vďaka bohu, že srdcia sa nám zišli,
dlhé chvíle beznádejné konečne odišli.
Rozišli sa, vyparili, už nemusím smútiť,
jednu vec ti sľúbim, že ťa budem vždy ľúbiť.
Dobre viem, že lásku si nechcem kúpim,
ani vnútiť ,občas mám pocit, že sa zrútim.
Občas hlavou pri pohľade do zrkadla krútim,
no vtedy postavíš ma, postrážiš ma, ako drahý rubín.
Si mi drahšia ako zlato, vzácnejšia než diamant,
viem sa z problémov vyhrabať, si ako strela víťazná,
si ako dráha pre víťaza a ja na nej pristávam,
nevadí ak vravia, že je moja metafora prihriata.
Láskou ma nabíjaš, ja si ťa najímam,
tvoj nežný pohľad spáli ma, jak Sládkoviča Marína.
Keď ťa stretnem na ulici, spustí sa bozkov lavína,
baví ma baliť ťa a to vzťah iba začína.
Hodnoť: ![]() ![]() ![]() ![]() |
Kategória: Texty » Básne |
Zobrazené: 8 691 x | Pridal: Tomáš Rehák (04.01.2013, 00:21) |
+ 0 - 0