Si ten, čo tvorí

Skúsme hľadať niečo, čo nás spraví vďačnejšími,
vkladať vďaku a urobiť maličkosti vzácnejšími,
ak všetci stoja za mnou, ja budem stáť za všetkými,
vedz, že tieto riadky v sebe nesú niečo viac, než rýmy.

Nad všetkými stojí kosa karmi, pred ňou neutečieš,
ako chceš ublížiť bez následkov, ako bez úst chceš jesť?
Ako víťaziť bez cieľa a milovať bez pocitov,
ako písať rým bez pera, sám si sa jak pes ocitol.

Občas mávam otázky, no odpovede nedostupné,
nečakám, že záujem na odpovede v niekom stúpne.
Preč odfúknem všetku bolesť, ktorá vo mne denne rastie,
ak sú moje činy pravda, tak budú mať v pekle šťastie.

Povolené sú tu zbrane, pritom chcú žiť všetci v mieri,
možno láska pozašíva v tom, čo búši všetky diery.
Ak sa stopám mojej schízy nedostane pochopenie,
budem písať len pre seba, takže potom chcem len kľud.

Nechcem byť len korisťou, ktorá beží do neznáma,
nikto nevie, čo je cenné, každý iba love zháňa.
Bolesť tá ma naučila, čo je cenné a čo nie je,
ocenenie dávam iba tým, čo vedia, tak čo vieme?

V každom drieme cit, ten ktorý žiaľ a slzy v dobré zmení,
nechci márniť čas tým, že budeš žiť život v obmedzení.
Nechci plakať nad tým, že sa derieš svetom bez opory,
začni robiť po čom túžiš, pamätaj si ten čo tvorí svet.

Občas myslím, že je na mňa božia ruka bezohľadná,
život žiješ iba raz a preto v sebe nenos diabla.
Aj keď už je vo mne zárodok temnoty zapichnutý,
chcem žiť každý okamih, jak pri poslednom nadýchnutí.