Mýlime sa

Mýlime sa viac, čím viac chceme byť neomylní,
nepamätám sa na deň, kedy som nebol divný.
Občas sa neviem vyhnúť priamej zrážke s konfliktami,
nedokážem chápať, prečo toľko plánov končí snami.

Mrzí ma, že občas neviem byť ani ja spoľahlivý,
počúvaj teraz, nikdy nevyletia moje slová z hliny.
Bývam bojazlivý, svet je veľké bojisko,
nechcem skaziť to ticho a preto sa občas bojím slov.

Budím sa z chorých snov a nevidím ťa vedľa mňa,
poznáš ten pocit, keď život iba dlhá biedna hra?
Viedla ma dávno tvoja dlaň a bol to krásny svet,
to, po čom túžim najviac, je len vrátiť sa o pár dní späť.

Nestíham chápať ľudí, neviem kam to ozaj speje,
všade plno mokrých očí, nerozoznáš kto sa smeje.
V svete, kde sa bojím veriť vlastným psom,
sloboda a láska je tu dávno iba lacným snom.

Nechci sa ma pýtať, prečo sa len pousmejem,
nechci sa ma pýtať, prečo ten alkohol do úst lejem.
K tomu speje rozmýšľanie o nás dvoch,
ak nejaký bol pred nami, ostane tu po nás boh.