Pämatám si minulé Vianoce

Pämatám si minulé Vianoce,
od tej chvíle sa mi všetko pred očami ligoce.
Stála som mlčky spoza bieleho závesu,
čakala som na pokraji tmavého úsetu.
Prišiel si TY a môj svet je hneď krajší,
s tebou už nieje môj svet taký tmavší.
Neverila som, že ja raz budem šťastná,
no bola to pekná, rozprávka úžastná.
Milovala som ťa nadovšetko,
bol si premňa všetkým.
Tešila som sa na každé naše stretko,
bol si člevek, premňa nenahraditelným.
Ten rok s tebou bol premňa v okamihu ako celý svet,
no teraz občas keď nato myslím iba veľký trest.
No ako býva vo zvyku, žačali sa hádky,
plač, smútok a tie nezmyselné nadávky.
Týmto všetkým zlým sme si síce prešli,
ale aj tak sa naše cesty postupne oddelili.
Chýba mi to, tvoje očí, tvoja vôňa,
tvoj dotyk, po ktorom túžim, chcem byť tvoja bohyňa.
Teraz ubehlo už mnoho času,
no premňa je to len trápenie a vstávanie zavčasu.
Rozmýšlanie nad tebou, kde vlastne si,
s kým tráviš čas, si v poriadku? no asi.
Nikdy na teba nezabudnem, navždy ostaneš v mojom srdci,
TY si ten, ktorého vždy budem mať na pamäti.
Pri tvojom mene sa mi vždy vynorí úsmev,
do toho vyhral si, ži si svoj úsmech.