Na kolená tvrdo padám

Neviem ako písať básne,
ako spísať zlé aj krásne,
chvíle ktoré život dáva,
raz padne znak a raz hlava.
Mnoho vecí život mení,
raz na slnku a raz v tieni.
No len jedna život dáva,
no aj život často bráva.

Moje srdce život nemá,
či lásky kvet a či semä.
Potom ako odmietla si,
moju lásku srdca hlasy.
Za obzorom sa mi strácaš,
len vo sne sa ku mne vraciaš.
Kým mi ešte telo dýcha,
pri srdci ma smútok pichá.

Na kolená tvrdo padám,
nový zmysel žitia hľadám.
Ako mesiac slnko strieda,
postihla ma tma a bieda.
Po líci mi slza tečie,
zrazu sa mi život vlečie.
Bez teba je všetko iné,
ako kvety na jar,zime.

Bola to len moja chyba,
tvoj pohľad mi hrozne chýba.
Zabudnúť sa nikdy nedá,
na tvoj úsmev, lásku, teba.