Pozerám na svet

Pozerám na svet a netuším, čo to znamená,
keď stále oťažieva kríž na našich ramenách.
Snažíme sa kráčať, no stále padáme na ruky,
a vsádzame všetko na kartu, bez hociakej záruky.

Zármutky, občas vyzerám zarmútene,
a vlastne všetci, keď sú naše cesty zakrútené.
Zablúdené duše, ale prečo stále hľadáme,
čo stratili sme dávno, prečo dookola padáme.

Chcú nám zobrať priestor a vziať tam, kde sme stratení,
nechceme byť stroje vojny, za otroctvo platení.
Povedzte mi niekto, čo znamená mier a pohoda,
keď jediný skrčený doklad vo vrecku je sloboda.

Hmm, povedz uniká mi pointa,
to mám iba doma v kľude ďalej fajčiť jointa?
Hmm, tak povedzte mi, načo zbroj,
no hriechy, nami zanechané, nevymaže časostroj.