Život mení okolnosť

Sme každí iní, no aj tak si spolu rozumieme,
snažíme sa konať správne, aj keď občas rozum drieme,
všetky činy majú dôvod, ale to už vieme,
bojíme sa pravej tváre, preto stále pózujeme.

Robíme, čo cítime teraz, na zajtra nečakáme,
túžime primoc, pritom všetko príde nečakane.
Slzy lásky prídu nečakane, no nič neni zlé,
aj keď z času na čas hlas duše v tom ruchu nevyznie.

Môžeš to skúsiť, no šťatie nenájdeš na nete,
cítiš sa neomylne, ale toľkokrát si naletel.
Máme veľké sny, no zaoberáme sa hlúposťami,
tvárime sa múdro, no vytvárame si hlúposť sami.

Svet je nemorálny, aj tak všade plno moralistov,
čítaj hlasno, pokiaľ vyťahujem z toho mora listov.
Mal by som byť kľudný, pokiaľ vidím tvoju obstojnosť,
no život mení okolnosť, preto sa bojím o svoj nos.

Nie som chat, no v duši vidieť blikať oznámenia,
derieme sa za šťastím, nestaráme sa o zranenia,
chápavosť je daná charakterom, nejde o znamenia,
píšu zoznam sľubov, ale aj tak raz ten zoznam zmenia.