Ako kvapka dažďa na zem padá

Ako kvapka dažďa na zem slza padá,
utrápené telo, človek, na zem tíško sadá.
Nastal niekde skrat a v systéme vada,
tá, ktorú miloval ho prestala mať rada.

Prestal vnímať realitu, prestal vnímať svet,
láska, ktorú dával, sa nevrátila späť.
Každým dňom vedne ako odtrhnutý kvet,
utápa sa v slzách, cesty odtiaľ niet.

Iba tá žiletka ostala jeho priateľom,
urobiť to? Neurobiť? Prečo nastal tento zlom?
Všetky krásne spomienky už zostanú iba snom,
všetky tie pocity navždy ostanú v ňom.