Úsmev

Básnik ten má v sebe čosi
čo do duše city nosí
niekedy milé, niekedy smutné
inokedy mlčí ,ako keď utne.

A potom sa znovu vzchopí,
slzičkami líčka kropí,
smutný ale najviac býva
keď pri čítaní niekto zíva.

Pre úsmev predsa žijem,
úsmevom si smútok zmyjem
i mŕtvole úsmev pasuje,
každú dušu vyslobodzuje.

Úsmev nikdy nemá hraníc,
život bez neho by bol nanič
úsmev v srdci pekne hreje
len blbec sa nezasmeje.