Pre teba odo mna

Poteš láskou moje srdce, ja ti to vrátim nabudúce!
Keď sme sa milovali a spolu boli, dokonca i anjeli sa radovali!
Teraz tí anjeli len trpia a slzy ronia,
Čakajú na lásku, ktorá je neoblomná!

Keby dokázalo moje srdce rozprávať,
povedalo by ti, akú bolesť prežíva!
Keby dokázalo plakať, vyplakalo by oceán!
Keďže vie len byť, chcelo byť len pre Teba!

Čo je to láska?
Láska je len hovorené slovo,
ktoré sa bežne používa!
Láska má veľa podôb!
Čo je to ľúbiť?
Ľúbiť sa dá veľa ľudí a rôznou formou.
Ľúbiť môžeš aj seba samého!
Čo znamená slovo milovať?
Milovať znamená žiť pre milovanú osobu
a byť milovaný!
Skutočne milovať dokážeš len raz v živote
a jedného človeka!
Tak ako veľmi dokážeš milovať,
dokážeš aj nenávidieť!
Čo cítim ja k tebe??

Odišla si tak rýchlo a mňa tu nechala stáť!
Neotočila si sa, keď som tvoje meno z diaľky kričala!
Nezastavila si sa, keď som ti zakričala: ,,Láska milujem Ťa!“
Neprišla si, keď som ti vravela, potrebujem Ťa a chcem byt s tebou!
Neobjala si ma, keď si videla, ako trpím!
Nepodala si mi pomocnú ruku, keď som ju najviac potrebovala!
Ty si sa smiala, a ja plakala!
Teraz ty chceš späť, plačeš, a ja uvažujem, či vo mne ostalo
kúsok lásky pre teba!

Láskou trpí moje srdce, oči plačú!
Cítim v sebe ťarchu kôli tebe!
Často sa pýtam: ,,Bola ona tá pravá?
Odpovedať neviem!
Ozaj ma milovala tak, ako vravela?
Odpovedám si, keby áno, bola by so mnou!
Ozaj nedokáže bezo mňa žiť, ako tvrdila?
Odpovedám si, keby áno, nedopustila by,
aby ma stratila!
Bola a je ona tou pravou?
Oplatí sa mi plakať a nežiť pre dakoho,
komu som ukradnutá?
Odpovedám si – NIE!

Neverila som v nebo a videla, že je!
Anjeli mi ho darovali, a to pri tebe!
Teraz to nebo stráca sa, ale pýtam sa
prečo?
Odpoveď je jasná, odišla si láska moja nastálo
dovolila si, aby sa naše nebo stratilo!

Prečo ťa musím milovať takou láskou, akou ťa nikto nemiloval?
Prečo musím stále myslieť na chvíle strávené s tebou?
Prečo plačem a srdce mám na mraky?
Prečo láska? Prečo mi nevrátiš oblaky?
Prečo si mi láska utiekla?
Prečo si ma láskou opantávala?
Prečo si dovolila, aby sme boli vzdialene od seba?
Prečo ma nevrátiš naspäť do neba?
Prečo mi nedovolíš žiť iba pre teba?
Prečo mi nevrátiš sny, tie sny o ktoré si ma pripravila?
Prečo to tak hrozne boli?
Prečo ťa nedokážem dostať zo seba?
Prečo pre teba tie spoločné chvíle nič neznamenali?
Prečo si zabila lásku o ktorej si vždy vravela, že je čistá a úprimná?
Prečo si ma oklamala, že ma nikdy neopustíš a opustila si?
Prečo nevdýchneš do mňa kyslík, aby som mohla dýchať pre teba?
Prečo, keď v noci zaspávam, zaspávam s tvojim menom na perách?
Prečo mám v hlave a v srdci tvoj obraz a meno vyryté?
Prečo?
Priveľmi veľa otázok, no len dve odpovede!
Človek, ktorý úprimne a z čistého srdca miluje – neopustí!
Nieje hrdina ten, ktorý ublížil a zvíťazil, ale ten ktorý miloval a odpustil!!!!!

Zloba a krutosť ovládli tvoju dušu.
Nie si tá, ktorú som poznala, tá ktorú som milovala.
Teraz myslíš na seba, na seba sa dívaš!
A čo ja? Ja som pre teba len vzduch, vánok, ktorý
poletuje sem a tam tmavou nočnou oblohou, sama
ako dajaký vrah, ktorý nemá právo žiť!

Odpustím ti, že si ma opustila.
Odpustím ti, že ma nenávidíš.
Odpustím ti, že ma nechceš.
Odpustím ti, že ma nemiluješ.
Odpustím ti slzy, ktoré som pre teba vyplakala.
Neodpustím ti však, že si mi ukradla srdce!

Vždy, keď sa pozriem na nočnú oblohu, vidím tam tvoj obraz.
odráža sa mi v očiach.
Ty si odišla z môjho života a obraz sa pomáli stráca a rozmazáva!

Keď sa ma raz dakto spýta, či dokážem milovať, poviem nie!
Ak sa ma spýtajú prečo?
Odpoviem len: ,, SPOZNALA SOM DIEVČA, MILOVALA SOM, ŽILA SOM! TERAZ TO DIEVČA NEPOZNÁ MŇA, JA NEMILUJEM, NEŽIJEM!

Keby som vedela, že ťa budem milovať, nechcela by som ťa spoznať.
Keby som vedela, že budem trpieť, nedovolila by som, aby si mi ukradla srdce.
Keby som vedela, že budem plakať, nechcela by som ťa vidieť.
Teraz ťa milujem, trpím, plačem, ale pre to všetko ti ďakujem, že ta si!

Zľakla si sa, keď som ti povedala, že ťa chcem.
Neverila si, keď som ti povedala, že ťa milujem.
Bála si sa, keď som ti povedala, že chcem byť s tebou stále.
Teraz mi tvrdíš, že ma miluješ, ja ti neverím!
Teraz mi tvrdíš, že ma chceš, ja som sa zľakla!
Teraz mi tvrdíš, že chceš byť so mnou stále ale ja sa bojím!

Tvoje pery boli ako med, ktorý usilovné včielky nazbierajú!
Tvoje oči boli ako dve krištáľové studne, v ktorej sa odráža jas zapadajúceho slnka!
Tvoje ruky boli nežné ako nebeská brána!
No ty odišla si mi zo života a mne zo srdca sa leje láva!
Kam si zmizla? Kde vlastne si?
Láska vráť sa, kričím do diali!

Je krásna nedeľná noc, a ja nemôžem spať.
Tak som sa rozhodla, že ti budem tieto riadky venovať!
Tieto riadky, ktoré srdce mi trhajú.
Ty čo spravíš? Prečítaš? Vymažeš? Zabudneš?
Keby som týmito všetkými riadkami dokázala vyjadriť čo cítim.
Ty sa túlaš po nociach, zabúdaš, nemyslíš a ja sa tu sama utápam v slzách
a čakám, čakám na teba láska kedy sa mi vrátiš!
Oplatí sa mi čakať na niečo, čo možno nepríde?
Láska milovala si ma vôbec niekedy?
Stratili sme jedna druhú, ty mňa a ja teba!
Pýtam sa, prečo? To ozaj sa nedalo už nič robiť a konať?
Bolo to treba takto skončiť?
Zrejme hej! Zrejme pre teba neznamenali chvíle, tie krásne naše spoločné chvíle
tak moc, ako pre mňa. Bola si mojím snom, mojou nenaplnenou túžbou, mojou krvou,
čo mi prúdila v žilách, mojím kyslíkom a hlavne môj celý život.
Snažím sa ti tu lásku vyznávať, vylievať srdiečko, snažím sa o návrat do nebies, do nebies,
ktoré si mi ukradla a pre ktoré dnes nespím, nejem a nežijem. Vráť mi tie nebesá úpenlivo ťa
prosím, vráť mi ukradnuté sny, nech mám prečo žiť a snívať!