Vzali Ti hrdosť

Vzali Ti hrdosť, vzali Ti smiech
zleteli slzy tie vrany z tých striech,
a smútok ako kôl do srdca zaťali
umlčíš pocit čo tak strašne kričať chce
s pohľadom v očiach,že každý to vie
že vzali belosť duše jej hrdosť a smiech
a preto hľadela z tej výšky striech
hľadela a teraz len ticho a tmu má
v náručí zeme svoj pokoj ,svojho dňa
chýba jej hlas,chýba jej smiech
chýbala snaha strážiť výšky tých striech
tú chvíľu kostolné zvony hlásia nám
tvárim sa,že ten pocit vôbec nepoznám