O vlkolakovi

Pol noci, hodín dvanásť,
v jeho očiach iskra horí,
príde si aj po nás,
drápami sny otvorí.

Premena tela nastáva,
prsty v drápi sa menia,
málom času mu ostáva,
už na svet sa zuby ceria.

Prišiel čas osudný,
pohľad vo vražedný sa mení,
nič iné neostáva,
len zavŕšiť fázu premeny.

Už nocou sa blíži,
dych tmu rozráža,
oči svietia lesom,
beštia človeka poráža.

Mesiac ho nocou vedie,
krv mu ciele vyberá,
nevie dobre kým on je,
majú z neho nepriateľa.

Noc čo noc,
pri nás blízko snorí,
čaká na pravú obeť, tých,
čo z peňazí sú chorí.