Láska, prečo plačeš?

Pozerám ti do tvojich krásnych očí, a pýtam sa ťa, prečo plačeš?
Ponáram sa do tvojich voňavých vlasov, a nechápem prečo plačeš;
chcel by som vrátiť ten moment, keď si sa tak pekne usmievala.
Neviem, a stále rozmýšľam, z akého dôvodu ti slzy neprestanú tiecť.


Cítim sa teraz zbytočný, lebo neviem, ako ti mám pomôcť;
všetko, čo sa okolo nás rozliehalo, sa zrazu zlomilo; aj ja.
Neodvážim sa už hovoriť nahlas, tak len šepkám, aby si zaspala;
som šťastný, že ťa mám, kľudne spi, budem ťa držať, nepustím ťa.



Pritisol som si ťa bližšie, zdalo sa mi, že ti je chladno;
lenže ty sa aj v spánku trasieš, tak mi povedz, láska prečo plačeš?
Ty vieš, že pre teba urobím hocičo, aj slnku rozkážem, aby svietilo;
pre také nádherné stvorenie, ako si ty, by som sa obetoval na všetko.



Z nádejou čakám, kým prehovoríš, a ty mi berieš moju ruku;
dávaš si ju na srdce; ako pomaly bije; a mňa zalial pot.
Tíško hovoríš, že umieraš, a ja mám pocit, že to nie je pravda, ale sen;
vyzeráš, ako keby si len spala, a teraz by som chcel,
aby si sa ma spýtala : láska, prečo plačeš?