Som skutočná

Počúvaš môj hlas v telefóne, a hovoríš, že tak pekne znie,
ale mne sa zdá, že naša láska pomaly končí, mizne, ako rosa z trávy.
Snažím sa uhádnuť, akú si si ma vysníval, a či som podľa Tvojich predstáv;
prečo sa so mnou lúčiš, keď ja som tu, s Tebou a som skutočná.


Neviem, čo vlastne odo mňa chceš, s Tvojich očí sa už nedá vyčítať nič;
zdá sa mi, že mi niečo hovoríš, pozerám sa na Tvoje pery, ale tie sú ticho.
Kde sa stratili tie Tvoje krásne vety, čo si mi kedysi hovorieval ?
Nemáš už pre mňa slov, a toho som sa najviac bála, zmizli, ako kruhy na vode.


Bojíš sa spomienok, ale tie sú, boli, aj budú náš celý život;
niekedy sa oplatí žiť iba kvôli tým spomienkam, ak boli krásne.
Verím a dúfam, že ma nikdy neopustíš, a budeš mi skrášľovať moju mladosť;
a zároveň mám strach, že raz príde deň, keď mi povieš zbohom.


Bojím sa aj preto, lebo všetko má svoj koniec; a neviem sa proti tomu brániť.
Tak dobre ma už poznáš, a niekedy miesto pár slov, mi radšej napíšeš.
Už nechcem nikdy počuť slovo musím; v láske platí iba slovo chcem,
chcem, aby si sa mi pozrel do očí; ja som skutočná, milujem iba Teba;
nikto sa Ti nevyrovná, Ty si jediný, a si môj; ale dokedy ?
To záleží len na Tebe....