Chcela by som byť stromom

Moje konáre Ťa objímu
a nikdy viac sa nerozpletú.
Moje korene sú pevne v zemi
a nevyvráti ma smršť Tvojich nálad.
Vlasy mi budú šumieť vo vetre
o Tebe, o mne, o láske
a vyryté srdce na kmeni
ožije mojím tepom.
Ty však olámeš krehké výhonky.
Pretneš cievy s miazgou.
A hoci je jar, prestávajú prúdiť
šťavy mojím drevom.
Vyryté srdce prestalo tĺcť,
mäkko Ti padlo do dlaní.
Je neskoro, povedal si.
Zoťatý strom spadol do trávy.
Zomrela som v ňom.