Pravdu nekúpiš

Chorsoes, perský kráľ, sa proti všetkým očakávaniam zotavil po ťažkej chorobe. Tu si zvolal svojich radcov a povedal im: „Dnes by som chcel od vás počuť, čo si o mne myslíte. Nazdávate sa, že som dobrý kráľ? Povedzte bez obáv pravdu. Za to každého z vás odmením drahokamom.“

Radcovia jeden po druhom predstupovali pred kráľa s peknými slovami a prehnanými chválami. Keď prišiel na rad múdry Elaim, povedal: „Pán kráľ, radšej by som mlčal, lebo pravda sa nedá kúpiť.“

Kráľ povedal: „Dobre teda, nedám ti nič. A teraz môžeš otvorene povedať svoju mienku.“

Vtedy Elaim povedal: „Môj kráľ, chceš vedieť, čo si myslím? Myslím si, že si človek s mnohými slabosťami a chybami, rovnako ako my. Ale tvoje chyby majú oveľa väčšiu váhu, lebo celý národ stoná pod ťarchou daní. Myslím, že vydávaš priveľa peňazí na oslavy sviatkov, výstavbu palácov a predovšetkým na vedenie vojen.“

Keď to kráľ počul, zamyslel sa. Potom dal každému radcovi po jednom drahokame, ako bol sľúbil. Elaima však vymenoval za svojho kancelára.

Na druhý deň predstúpili lichotníci pred kráľa. „Môj kráľ,“ povedal ich hovorca, „obchodníka, čo ti predal tieto šperky, treba obesiť! Lebo drahokamy, čo si nám daroval, sú falošné.“

„Viem,“ odpovedal kráľ. „Sú rovnako falošné ako vaše slová.“

Chráň sa neúprimnosti. Len zbabelí ľudia klamú druhých preto, aby sa im zapáčili. Úprimnosť je predpokladom k dôvere a láskavosť je prostriedkom, aby otvorená pravda druhého nezranila.